Aj Vy sa už tešíte na veľkonočné sviatky? Na varenú šunku so zemiakovým šalátom, na domáce koláče, kraslice, šibačku a kúpačku? A hlavne na štyri dni voľna! Aj v takéto sviatky by sme nemali zabúdať na slušnosť, galantnosť, porozumenie a samozrejme aj etiketu. Nemyslím tým teraz tú na fľaši od vína, alebo na pálenke, ktoré najmä muži na veľkonočných stoloch radi vidia J.
Obdobie Veľkej noci je najvýznamnejším kresťanským sviatkom v roku. Kresťania si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľká noc sa slávi v prvú nedeľu, po prvom splne mesiaca, po jarnej rovnodennosti. Veľkonočná nedeľa je preto pohyblivým sviatkom a môže pripadnúť na obdobie od druhej polovice marca do konca apríla.
Veľkonočné sviatky u nás na Slovensku majú aj pohanský staroslovanský pôvod. Od nepamäti sa v týchto dňoch slávi príchod jari. Na vidieku sa pálila (a niekde aj dodnes páli) Morena. Chlapci „vyhodňare“ podľa tradície kúpu devy v litroch studenej potočnej vody, junáci „ze“ západu „dzífky“ šibú korbáčmi a niekde aj oboje. Domy a byty si zdobíme veľkonočnými kraslicami, zajačikmi, barančekmi, vo vázach sú bahniatka. Pre jedných sú tieto tradície idylické a s posvätnosťou trávia sviatky doma, iní ich považujú za zbytočný a trápny prežitok, pričom Veľkú noc skôr strávia mimo domova niekde na lyžovačke v Rakúsku…
V každom prípade však nechajme ľudí, aby si Veľkú noc „pripomínali“ po svojom. A rešpektujme, ak sa ju rozhodli stráviť sami za zavretými dverami svojho domu, či niekde v prírode.
Ak však patríte k tým, ktorí si šibačkovo-kúpačskú tradíciu ctia a poctivo každoročne dodržiavajú, myslite (muži a chlapci) na nežnejšie pohlavie a v zmysle názvu evergreenu „Killing me softly“ (Zabíjaj ma nežne) sa aj správajte. Je normálne, ak vo vašej dedine chodí voz s konským záprahom a zbiera junákov odetých v krojoch s dlhými korbáčmi a vedrami vody, a Vy sa rozhodnete k nim pridať a potom za tónov ľudovej hudby šibete – kúpete dievky na ulici rad za radom a hlava nehlava. Je však normálne, ak zazvoníte pred dverami bytu v mestskom paneláku a bez pozvania i každoročnej tradície ihneď vyvrhnete „kýbel“ studenej vody na nič netušiacu sestru Vašej známej, ktorá išla otvoriť dvere mysliac si, že prišiel švagor? Asi nie! Preto voľte cestu džentlmena poznajúceho základy etikety a radšej sa na takúto „tradičnú“ šibačkovú návštevu nahláste. A vedro, radšej vymeňte za menší „rezervoár“, po ktorého vyprázdnení dotyčnej sviatočne odetej dáme nezničíte jej najnovší kostým z vychytenej návrhárskej dielne…
Na druhej strane i ženy a dievčatá by mali mať istú mieru pochopenia pre tradičné obyčaje svojich mužských a chlapčenských nápadníkov, známych a kamarátov. Veď napokon žena, či deva, za ktorou nezavíta ani jeden šibač alebo kúpač, musí ostať smutná. Veď podľa tradície studená voda a korbáč majú mať magickú silu a zabezpečia Vám krásu a zdravie po celý rok.
Ja viem, že dnes už šibači navštevujú zväčša len rodinu, namiesto vody používajú páchnuce staré voňavky a korbáč majú za dve eurá z Tesca… A že Vy ženy kúpačov namiesto vlastnoručne namaľovaných vajíčok a kraslíc obdarúvate skôr pálenkou a deti peniazmi a čokoládami. No aj tak by ste pri troche pochopenia nemali pred nenahláseným šibačom zabuchnúť dvere alebo dokonca sa „tváriť“, že nie ste doma. Skúste mať trochu empatie aj k týmto staromódnym „romantikom“ z radov svojich známych, ktorí Vás považujú za jednu z tých, ktoré sa patrí slušne popolievať a vyšibať. A ak sa predsa len k Vám dostanú aj mierne „spoločensky unavení“, tak tú chvíľku vydržte a ten štamperlík im nalejte čo najskôr, oni potom už aj sami vedia, že majú dopiť a ísť domov…
