SLEČNA ALEBO PANI?
„Slečna ja Vás zveziem…“, známy to refrén skladby od súrodencov Hečkovcov pozná snáď každý. Nie všetci však už vedia, ako v spoločenskom styku správne oslovovať. Napríklad aj také mladé ženy s veľkou obľubou mnohí titulujú ako „slečny“ a to v súčasnej modernej etikete už nie je veľmi slušné oslovenie…
Slečnou oslovujeme mladé dievčatá, nikdy však dospelé ženy! Dnes už žena nemusí byť vydatá, aby sme ju oslovili ako „pani“. Slečna totiž historicky evokuje spoločensky nižšie postavený status slobodnej nevydatej a bezdetnej ženy a preto používame zdvorilejší formát oslovenia – „pani“. Ani mladých dospievajúcich chlapcov by sme podľa súčasnej etikety nemali volať „chlapče“ ale radšej „pán“.
AKO OSLOVUJEME?
Oslovenie má v pracovnom, obchodnom i súkromnom styku mimoriadny význam. Prejavujeme ním svoju úctu, vzťah ale aj dôležitosť spoločenského postavenia. Správnym a zdvorilým oslovením môžeme zalichotiť, naopak „podhodnotením“ statusu nášho spoločníka ho môžeme aj uraziť!
Používame tri spôsoby oslovenia:
- menom
- titulom
- funkciou
Čiže – pán Kováč/pani Nováková (meno), pán inžinier/pani profesorka (titul), pán rektor/pani riaditeľka (funkcia).
NAJVÄČŠÍ TRAPAS? SKOMOLENÉ MENO!
Priezviskom oslovujeme ľudí, ktorých zamestnanie, vzdelanie ani spoločenské postavenie nepoznáme. Napr. „pán Novotný“. Krstným menom oslovujeme iba priateľov a ľudí s ktorými si tykáme.
Oslovenie menom slúži na označenie identity človeka, ktorého by sme už mali poznať. Preto pri tejto forme oslovenia si musíme byť na 100% istí, že vyslovené meno je správne! Nik nemá rád, ak jeho meno skomolíme. Je to nielen „trapas“ ale i prejav veľkej netaktnosti.
V prípade, že túto istotu nemáme, radšej oslovujeme inou formou bez použitia mena. Pred každým plánovaným stretnutím by sme si mali meno, tituly a funkciu svojho partnera dôkladne naštudovať. Vyhneme sa tým spoločenskému zlyhaniu a budeme pôsobiť profesionálne a dôveryhodne!
AKO NA TITULY?
Akademické tituly používame pri oslovovaní najmä u osôb, ktoré sa pohybujú v oblasti vedy, výskumu a školstva, teda tam, kde sú tituly dôležitým rozlišovacím znakom úrovne vzdelania.
Na Slovensku sa nám s titulmi „akoby vrece roztrhlo“. A tak sa niekedy môžeme dostať do úzkych. Ak aj všetky tituly nášho partnera poznáme, nevieme ktorý ako použiť, či vysloviť. Ak máme k dispozícii vizitku, alebo dokument, či e-mail podpísaný naším partnerom, nájdeme tam aj návod, ako si poradiť s oslovením.
PRVÝ TITUL V PORADÍ JE NAJDÔLEŽITEJŠÍ
Vo všeobecnosti platí zásada, že ľudí oslovujeme tak, ako si to sami prajú. Ak to ale nevieme, pomôže nám poradie v akom sú tituly dotyčnej osoby uvádzané. Ak je náš partner napr. Prof. MUDr. Ján Kováč, PhD., v komunikácii s ním použijeme oslovenie prvým titulom v poradí a teda „pán profesor“. K titulu ešte môžeme pridať priezvisko: „pán profesor Kováč“. Ďalšie tituly v poradí už pri oslovení nepoužívame.
Ďalším účinným kľúčom na určovanie významu pri oslovovaní je, že vedecko-pedagogické tituly sú nadradené akademickým titulom. To znamená, že „profesor“ alebo „docent“ sú významnejšie tituly, ak „inžinier“, „magister“ alebo „doktor“.
FUNKCIA JE VIAC AKO TITUL
Funkcia je pri oslovovaní viac ako titul. Aj preto významné vysoko postavené alebo spoločensky známe osoby oslovujeme prednostne ich funkciou a nie titulom. Ak by bol pán profesor Kováč zároveň aj rektorom vysokej školy, oslovili by sme ho „pán rektor“. Ak sa MUDr. Zuzana Nováková stane riaditeľkou nemocnice, budeme ju oslovovať „pani riaditeľka“ a nie „pani doktorka“. Primátora mesta Ing. Andreja Horvátha neoslovíme „pán inžinier“ ale „pán primátor“.
ÚSTAVNÍ ČINITELIA BEZ PRIEZVISKA
V prípade ústavných činiteľov (prezident, parlament, vláda, súdna moc) sa pri ústnom oslovení nepoužíva spojenie pán či pani s priezviskom, ale len v spojení s funkciou, napr. „pani prezidentka“, „pán predseda“ (parlamentu), „pán predseda vlády“ alebo „pán premiér“, „pán minister“, „pani poslankyňa“, „pán štátny tajomník“, „pán sudca“ alebo „pani prokurátorka“.
VAŠA EXCELENCIA LEN V PROTOKOLE
Veľvyslancov oslovujeme štandardne „pán veľvyslanec“, zahraničných veľvyslancov u nás však môžeme osloviť aj zdvorilejšie ako „Vaša Excelencia“. Tento tvar oslovenia môžeme použiť pri významných protokolárnych podujatiach a v písomnom styku aj pred celým menom prezidenta, predsedu parlamentu i predsedu vlády. V písanej forme má oslovenie Vaša Excelencia tvar skratky „J. E.“ (s medzerou medzi písmenami!) odvodenej od Jeho či Jej Excelencia. V angličtine uvádzame „H. E.“ – His/Her Excellency.
Oslovenie Vaša Excelencia sa používa v osobnom styku aj s vyššie postavenými predstaviteľmi cirkví na Slovensku, a to s biskupmi a arcibiskupmi. V písomnom styku sa za skratku J. E. dodáva skratka Mons. (monsignor) a uvedie sa meno. V bežnom styku postačí aj oslovenie „otec biskup“. Kardinála oslovujeme „Vaša Eminencia“, v písomnom styku Jeho Eminencia kardinál a meno. Pápeža oslovujeme „Vaša Svätosť“, písomne Jeho Svätosť pápež a prevzaté meno.
U VOJAKOV A POLICAJTOV OSLOVUJEME HODNOSŤOU
V armáde a ozbrojených zložkách oslovujeme hodnosťou. Napr. „pán generál“, „pán plukovník“ a podobne. Ak je ale generál zároveň náčelníkom generálneho štábu ozbrojených síl civilne o oslovíme „pán náčelník“. Vojaci pre svojho najvyššieho náčelníka používajú zľudovený tvar skratky „NGŠ“ v ústnej podobe zaužívaný ako „engéš“. Policajného prezidenta oslovujeme „pán prezident“, hodnosť už neuvádzame. Umelcov mimoriadneho významu oslovujeme „majstre“ alebo „maestro“/„madam“. Tu pozor, aby sme si ho nezamieňali s tvarom „majster“!
A ČO S CEO?
V ostatnom období sa u nás udomácňujú aj anglické tvary manažérskych funkcií ako napr. „CEO“ (Chief Executive Officer) alebo „General Manager“. V oboch prípadoch ide o najvyššieho riadiaceho pracovníka firmy, ktorého môžeme pokojne osloviť aj slovenským ekvivalentom „pán generálny riaditeľ“.
Ďalším z anglikanizmov je „Board“, čo je v našom ponímaní „predstavenstvo“ akciovej spoločnosti. Jej najvyšším predstaviteľom je „predseda predstavenstva“ alebo „Chairman of the Board“. Oslovujeme ho „pán predseda (predstavenstva)“, v niektorých prípadoch aj ako „pán prezident“.
Anglickým slovom „Partner“ alebo „Managing Partner“ označujeme zamestnanca alebo konateľa spoločnosti, ktorý je zároveň aj spolumajiteľom firmy. Oslovovať ho môžeme „pán konateľ“, prípadne „pán riaditeľ“.
TRI STUPŇE DÔVERNOSTI
Oslovenie má tri stupne dôvernosti. Pri najformálnejšom stupni partnerovi vykáme s používaním priezviska (napr. „pán Kováč“). Druhý stupeň – vykanie s použitím krstného mena, môžeme použiť pri bližšom vzťahu napr. kolegom („Peter dáte si kávu?“). Tretím – najdôvernejším stupňom oslovenia je tykanie. To navrhuje vždy len spoločensky významnejšia osoba (žena, starší, nadriadený).
Pri komunikácii v spoločnosti by malo ísť vždy o vzájomnú úctu, rešpekt a dobré vzťahy. Aj preto je správna formulácia oslovenia tou najlepšou cestou, ako so svojím partnerom vychádzať čo najlepšie.
