Predstavte si, že sa máte predstaviť niekomu významnému. Možno aj budúcemu šéfovi, či obchodnému partnerovi. Alebo budúcej životnej partnerke. Je to len pár slov, možno dve tri vety. Nič zložité, poviete si. Veď sú to len slová. Slová, ktoré Vašu doposiaľ neznámu identitu odhalia osobe, s ktorou ste sa práve stretli. S noblesou a eleganciou, ako správny komunikátor. Čo môže byť ľahšie ako povedať sám o sebe pár viet, ktoré ma charakterizujú?!
Áno. Teoreticky je to veľmi jednoduché, ale tréma a stres dokážu svoje. Zrazu sa aj tých pár slov zdá byť zložitých a človek akosi nevie, ako a kde má začať.
Ak si to „rozoberieme na drobné“, až taká veda v tom napokon nie je: „Úsmev, pozdrav, meno a priezvisko, firma/zamestnanie, funkcia.“ Celý akt predstavovania sa by sa mal „zmestiť“ do 20 sekúnd. Aj preto mu hovorievajú „výťahové predstavovanie“. Musíte ho stihnúť počas jazdy výťahom na 4. poschodie…
Azda najčastejším nedostatkom pri predstavovaní je absencia samotného predstavenia. Jednoducho sa niekomu prihovoríme, poklebetíme, zavtipkujeme a po dopití pohárika odídeme. Bez uvedenia svojho mena a tým aj bez samotného odhalenie identity, ktoré je podstatou predstavenia a zoznámenia.
Problém spôsobuje aj fakt, že väčšina ľudí si naše meno nezapamätá, resp. naopak, väčšina z nás si nezapamätá mená predstavovaných osôb. Najmä ak ich je viac naraz. Nič si z toho nerobte, nie ste v tom sami… Dá sa s tým však niečo robiť. Ideálne je „vypýtať“ si vizitku. Nie doslova, ale tak, že partnerovi najskôr ponúkneme tú svoju. Najlepšie ihneď po predstavení. Inak nám zostáva iba potrápiť si mozog a snažiť sa viaceré nové mená zapamätať. Američania si to uľahčili samolepiacimi štítkami, na ktoré napíšu svoje mená. A párty je bez trapasu. Aké praktické! Iba si akosi neviem predstaviť, ako by to vyzeralo u nás na Slovensku, keby sme na nejakej návšteve alebo večierku pobehovali so samolepkami na hrudi…
Ako by sme sa teda mali vyhnúť chybám pri tomto azda najdôležitejšom spoločenskom akte?
Za ÚSMEV sa neplatí, a preto by sme aspoň malým úprimným „roztiahnutím pier“ nemali šetriť. Vytvoríme si tým už vopred pozitívny raport osoby, ktorej sa ideme predstavovať. K úsmevu pripojíme POZDRAV, ktorý sa stane barličkou k nadviazaniu prvého kontaktu – samotnému predstaveniu svojej osoby.
Lektori komunikácie a etikety zdôrazňujú, aby sme pri predstavovaní nezabudli UVIESŤ SVOJE CELÉ MENO (meno a priezvisko). Môžem len potvrdiť, že tento apel má svoj zmysel. Na túto „banalitu“ totiž mnohí ľudia pri nadväzovaní vzťahov akosi pozabúdajú. Pri stretnutí s novým neznámym človekom vystriedajú pózy, frázy, gestá i úsmevy. Porozprávajú Vám detaily zo súkromia, o politike, práci, či počasí. A potom odídu tak, ako prišli. Bez mena. Neznámi.
Vysloviť však svoje meno nestačí. Mali by sme ho POVEDAŤ ZROZUMITEĽNE A ZRETEĽNE. Tichým zamumlaním by sme asi dieru do sveta neurobili. V prípade, že naše meno je cudzokrajné, nezvyčajné a ťažko porozumiteľné, súčasne s predstavovaním partnerovi ponúkneme svoju vizitku.
Ak sa predstavujeme na pracovnej úrovni, po mene uvedieme aj NÁZOV FIRMY, či INŠTITÚCIE, pre ktorú pracujeme a svoju PRACOVNÚ POZÍCIU alebo FUNKCIU.
Okrem správnej formy by sme pri predstavovaní nemali zabúdať aj na pravidlá spoločenskej prednosti. Tie určujú poradie, v ktorom by sme sa mali predstavovať. Ako prví sa predstavujú muži ženám, mladší starším, podriadení nadriadeným, neznámi známym osobnostiam. Platí pravidlo, že prvý sa predstavuje vždy ten, kto je spoločensky menej významný.
Súčasťou predstavovania je aj PODANIE RUKY. Ale tu pozor! Ruku s predstavovaním automaticky nepodávame. Tú podáva ako prvá spoločensky významnejšia osoba. Napríklad: muž sa ako prvý predstaví žene a potom žena mužovi. No ruku ako prvá podáva žena, pretože je spoločensky významnejšia.
Predstaviť sa môžeme sami, alebo prostredníctvom tretej osoby. Tá je ideálna v prípade, že osobu, ktorej sa chceme predstavovať pozná a uľahčí tak celý akt zoznamovania. Ak sa predstavujeme sami na pracovnom stretnutí, stačí ak zostaneme formálni a povieme napríklad: „Dobrý deň, som Ján Novák z Národnej banky Slovenska, zástupca vedúceho analytického oddelenia.“ Odpoveď nášho partnera sa potom nesie v podobnom duchu. Ak sa ale predstavujeme na nejakom spoločenskom podujatí v neformálnom duchu (napríklad v divadle), pokojne môžeme byť trochu obradnejší: „Dobrý večer, dovoľte, aby som sa predstavil. Som Ján Novák, pracujem v Národnej banke ako analytik. Často Vás tu vídam, teší ma, že Vás konečne spoznávam.“ Náprotivok zvyčajne odpovie: „Dobrý večer, Martin Polák. A toto je moja manželka Ivana, teší ma.“ Ak sme v pozícii „tretej“ osoby a ideme predstavovať svojho známeho (svojich známych) inému známemu, môžeme povedať napríklad: „Rád by som Vám predstavil svojho priateľa Jána Nováka z Národnej banky Slovenska. Ján, toto je Martin Polák, generálny riaditeľ Dopravného podniku.“ Obaja predstavovaní si potom podajú ruku a podľa poradia spoločenskej prednosti vyslovia svoje priezvisko, alebo meno a priezvisko.
Predstavovanie sa a zoznamovanie sú spolu s podaním ruky a pozdravom základným aktom spoločenského styku ľudí. Ich správnym zvládnutím dokážeme vytvoriť o sebe pozitívny prvý dojem. Aj preto by sme sa mali vedieť zhostiť tejto role čo najlepšie. Prvý dojem totiž nemá druhý pokus!
