„Fajčenie škodí zdraviu“ – tento slogan hádam pozná každý z nás. A nie je to len refrén skladby od známej slovenskej kapely, ale stále aktuálnejší odkaz na neduh, ktorý ničí nielen naše zdravie, ale mnohokrát i vzťahy v spoločnosti, či doma v rodine.
Súčasná spoločnosť fajčiarom skrátka nepraje. Miest so zákazmi fajčenia pribúda. Nefajčíme už v práci, úradoch ani na letiskách. Vo vlaku, autobuse, či dokonca aj na mnohých otvorených terasách. O tom, že v priestoroch, kde sa práve nachádzame je fajčenie nežiadúce, sa presvedčíme veľmi ľahko. Nenájdeme tam popolníky na stoloch! Niekde ešte fajčenie zakázané nie je, ale musíme sa sami seba spýtať, či je vôbec spoločensky vhodné?!
Napriek dokázanej škodlivosti aktívneho a dokonca aj pasívneho fajčenia je fajčiarov stále dosť. Ako sa teda popasovať s týmto nezdravým a štipľavým zlozvykom v spoločnosti? Tu je zopár rád o fajčiarskej etikete:
V SPOLOČNOSTI FAJČÍME ČO NAJMENEJ A S OHĽADOM NA DETI A NEFAJČIAROV
Ideálne by bolo, ak by sme vôbec nefajčili. Ale ak už „musíme“, najlepšie je tento zlozvyk nevystavovať verejnosti. Zapálime si niekde v ústraní v pokoji a bez rizika, že niekoho budeme obťažovať. Pokiaľ sa ale nedokážeme zriecť tohto zlozvyku, v spoločnosti fajčíme tak, aby sme čo najmenej obťažovali ostatných.
Nikdy nefajčíme pred deťmi, či v spoločnosti chorých ľudí. Skôr ako si zapálime, mali by sme si overiť, či ľudia, s ktorými práve sme sú fajčiarmi tiež, prípadne sa ich spýtame, či im nebude prekážať, ak si zapálime. Isto sa nájde mnoho takých nefajčiarov, ktorí zo slušnosti prikývnu, no verte mi. Smrdieť im váš dym bude určite rovnako, ako keby ste sa ani nespýtali…
FAJČENIE POČAS CHÔDZE UŽ NIE JE „COOL“
So zapálenou cigaretou vyjsť rovno na ulicu už nie je „cool“ a dámy by s cigaretou v ruke nemali kráčať vôbec! Zapália si ju len v sede v podniku, či po stojačky vo fajčiarskych priestoroch. Rovnako i do miestnosti nevstupujeme so zapálenou cigaretou, či cigarou.
Nefajčíme počas podávania jedla, ani medzi jednotlivými chodmi. Ak si chceme v reštaurácii zapáliť, urobíme tak len v čisto fajčiarskej zóne podniku a aj to najskôr po dojedení jedla, kedy si ku káve môžeme vypýtať popolník. Popol z cigarety odklepávame jedine do na to určených popolníkov. Nikdy nie na zem, do kvetináčov, či šálky od kávy!!! Ak vo verejných priestoroch či budovách nie sú popolníky, znamená to, že sa tam nefajčí.
Pri návšteve v úrade, v hoteli, alebo u známych sa najskôr uistíme, kde by sme si mohli cigaretu zapáliť. Ak vieme, že náš hostiteľ je nefajčiar, na možnosť fajčenia sa ani neopýtame a svoj nezdravý koníček si ponecháme na neskôr.
MEDZI FAJČIARMI DODRŽIAVAME PRAVIDLÁ SPOLOČENSKEJ PREDNOSTI
Ak si v spoločnosti fajčiarov chceme zapáliť, ponúkneme cigaretou aj ostatných. A to v poradí podľa spoločenskej významnosti – teda žena, starší, nadriadený. Naopak, ak cigarety nemáme, nikdy si ich nepýtame od iných fajčiarov, radšej si zoženieme vlastné.
Možnosť zapáliť si pri stole v reštaurácii máme do chvíle, kým sa začne podávať predjedlo. Druhú príležitosť majú fajčiari až pri káve a digestíve. Počas jedla však nefajčíme ani pred fajčiarmi.
FAJČENIE CIGARY JE OBRAD, KTORÝ TREBA DODRŽAŤ
Pri fajčení cigár v spoločnosti myslíme na to, že ich dym a pach sú oveľa intenzívnejšie a preto by sme ich mali fajčiť len v na to určených odvetraných priestoroch. Fajčenie cigary je istým spôsobom obrad, ktorý má svoje pravidlá.
V prvom rade dym nikdy „nešľukujeme“, ale ho len jemne „bafkáme“ ústami. Ak si chceme zapáliť vlastnú, najskôr sa prísediaceho spýtame, či mu to nebude prekážať. Ak je fajčiarom tiež, mali by sme mu zo slušnosti cigaru ponúknuť. Preto by sme so sebou mali brať vždy aspoň jednu cigaru navyše.
Cigaru si v slušnom podniku nezapaľujeme sami, ale urobí tak čašník, ktorý nám ju ponúkol a vybral z humidora. Ten cigaru odbalí, zapáli a nakoniec odreže hlavu a odovzdá nám už rozpálenú cigaru. Ale pozor, tú počas fajčenia nikdy neoklepávame, ale po istom prehorení (2 – 3 cm) iba „otierame“ jej spopolnenú časť o popolník. Ak sme už vyfajčili viac ako 2/3 cigary, dofajčíme, cigaru položíme na popolník a necháme samovoľne uhasnúť.
Skôr než si cigaru so známym spolu zapálime, musíme sa uistiť, že má dostatok času. Vyfajčenie stredne veľkej cigary totiž potrebuje čas a preto môže trvať aj niekoľko desiatok minút.
ELEKTRONICKÉ CIGARETY A VAPOVANIE MÔŽU TIEŽ VYRUŠOVAŤ
Stále väčšej popularite sa tešia bezdymové elektronické cigarety, alebo e-cigarety (IQOS). V skutočnosti nejde o cigarety, ale o vaporizéry, pretože namiesto produkcie dymu vytvárajú paru s obsahom nikotínu. Ako zdravšia alternatíva k fajčeniu sa už udomácnili aj u nás a je teda bežné, že v spoločnosti i na ulici stretneme ľudí, ktorým sa namiesto dymu z cigarety len parí.
Na rozdiel od fajčiarov klasických cigariet „vapovanie“ nie je vykázané z verejných priestorov a interiérov. To ale neznamená, že vaša e-cigareta nemusí obťažovať.
Za absolútne nevhodné môžeme považovať vapovanie v čakárni u lekára, pri návšteve v úradoch, či počas cesty v hromadnej doprave. Rovnako je spoločensky neprípustné bafkať si e-cigaretu v kine, divadle, či počas obeda v spoločnosti iných nefajčiarov v reštaurácii. Aj napriek tomu, že e-cigareta nesmrdí, vypúšťa paru a aromatické látky a navyše i vydáva typické zvuky, ktoré iným môžu prekážať!
A na záver už len jedna rada. V spoločnosti radšej nefajčite vôbec. Bez zápachu a dymovej clony budete vyzerať lepšie! ?
