Zvládnutá verbálna a neverbálna komunikácia ešte nemusí znamenať úspech. K dokonalosti pritom stačí nechať si poradiť ako celkový dojem upraviť svojim zovňajškom. Eleganciu a štýl Vám dodajú rady ako a pri akej príležitosti prispôsobiť svoje obliekanie a vizáž spoločenským požiadavkám.
Určite mnohí z vás zažili chvíle, kedy ste prišli na dôležité stretnutie a dali ste si veľmi záležať na svojej úprave a odievaní. Akonáhle ste zočili svojho partnera, zistili ste, že on Vás za „partnera“ zrejme považovať nebude… Vy v obleku/kostýme on v nohaviciach a ledabolo rozopnutej pokrčenej košeli. Vy s dokonalým účesom, on neoholený s unaveným pohľadom buldoga. Vravíte si, „načo tá snaha, keď on je ako…?!“. Je to v poriadku. Urobili ste správne! To on by sa mal cítiť nesvoj, ak vôbec má doma nejaké zrkadlo. Áno stáva sa, že to človek občas s oblečením preženie a je „overdressed“ (prehnane oblečený – pozn. aut.), no vždy lepšie, ako „underdressed“, kedy ste prišli na podujatie roka v svetlom obleku, alebo v kokteilových šatách.
Na organizované akcie už etiketa a protokol mysleli a preto existuje tzv. „dresscode“. Ten presne stanovuje konkrétny typ odievania pre určené podujatie. Aj napriek stále šíriacej sa publicite o tejto vetve etikety sú mnohí ľudia nepoučiteľní. A to prosím nie sú len tí z nižších manažérskych pozícií, alebo ľudia bez titulov a spoločenských skúseností. Omyl! Je úplne bežné, ak v slovenských podmienkach stretnete na večernej akcii (myslím tým spoločenský podnik po 18.00 hod.) pána v svetlom (!) obleku, dokonca aj so svetlou kravatou, alebo dámu (skôr ne-dámu) v otvorených lodičkách, či sandáloch a bez pančušiek s „nahými“ lýtkami. A to sa mi stalo už viackrát, že to boli takpovediac VIP osobnosti z biznisu, politiky a verejného života, teda ľudia, ktorí by mali dva krát zvážiť ako sa na spoločenské podujatie obliecť. Nezvážili…
Bežnou praxou je uzol na kravate na tzv. „unaveného manažéra“, teda, že si páni rozopnú vrchný gombík na sakra drahej košeli a uzol viazanky povolia o dve čísla. Dámy už okrem spomínaných otvorených lodičiek často zabúdajú aj na pedikúru na pätách, čo pôsobí maximálne nevkusne aj pri akejkoľvek inej vyššej „výbave“. Viem, že poúčať o bielych ponožkách je dnes už nudné klišé, ale sivé sú asi „in“. Áno svetlosivé! A to k čiernemu obleku a čiernym topánkam. Á propós, možno že hnedé topánky sú trendy, ale nikdy nie na večernej recepcii, alebo na oficiálnom štátnom bankete (večeri), či divadelnej premiére.
Vo všeobecnosti platí jednoduché pravidlo, že čím neskôr (večer) sa slávnostné podujatie koná, tým tmavšie odevy a obuv volíme. Doobeda sú bežné svetlé saká aj kravaty, svetlé dámske kostýmy, ľahšia, svetlejšia a športovejšia obuv, rôzne odtiene sivej, svetlomodrej, hnedej a pod pri doplnkoch aj sakách a sukniach, či kostýmoch. No večeru vládne už len čierna, prípadne tmavomodrá! Samozrejme v kombinácii s bielou (nie modrou, béžovou, ani inou) blúzkou, či košeľou. A tmavá kravata, motýlik, či šatka.
Na slávnostné večerné eventy, pokiaľ v pozvánke nie je „dress code“ určený, si dámy obliekajú dlhú večernú tolaetu (rôznych farieb), pančuchové nohavičky a celú obuv (zakrývajúcu chodidlo) na vysokých opätkoch, páni „dark suit“ (tmavý oblek, biela košeľa, kravata), alebo radšej elegantnejší „black tie“ (smoking s čiernym (!) hodvábnym motýlikom, bielou košeľou a lakovkami).
Pozor! Oblečenie z Vás automaticky dámy a džentlmenov neurobí, no určite prispeje k elegancii, štýlu a imidžu Vašej osobnosti. O rozdelení „dress code“ v obliekaní nabudúce…
