Viete ako telefonovať? Alebo si to len myslíte?!

telefonovanie1

Telefonovanie je tak rozšírená každodenná a banálna vec, že nad ňou ani neuvažujeme. Ale ak začneme rozmýšľať, ako telefonujeme, s kým, kedy a hlavne kde, mnohí z nás by sa nemali čím pochváliť. O tom, že telefonovanie je pevnou súčasťou verbálnej komunikácie rodu Homo Sapiens sa ani zmieňovať netreba. No o tom, že veľká časť populácie pri telefonovaní využíva alebo skôr zneužíva výhodu čiastočnej anonymity stojí zato pouvažovať. Minimálne o tom, ako vnímajú náš prístup k telefonickému rozhovoru tí na druhej strane „drôtu“.

Áno, fakt, že Vás niekto, s kým hovoríte po telefóne, nevidí, je nepopierateľný. Ale to automaticky neznamená, že pri volaní neplatia žiadne pravidlá spoločenskej etikety. Každý hovor s kýmkoľvek je Vašou vizitkou. Ukážkou Vašej osobnosti, Vášho charakteru, či taktu. A to nielen voči tomu, s kým práve hovoríte, ale aj voči tomu, ktorý Váš hovor chtiac, alebo nechtiac počuje. Forma i obsah Vášho telefonického hovoru o Vás komunikuje stupeň Vašej spoločenskej vyzretosti, slušnosti a komunikačnej zručnosti.

Kým pred štvrťstoročím nebolo bežné, že telefón (pevnú linku) mal každý doma a volať sa chodilo do búdky na ulici, alebo na pošte, s príchodom mobilných telefónov sa telefonovanie stalo súčasťou nášho každodenného života. Dnes majú mobil hádam už všetci, vrátane dôchodcov a školopovinných detí. Tá rýchlosť, akou sa mobil votrel do našich životov, však akosi predbehla isté zásady, ktoré by sa v slušnom správaní medzi ľuďmi mali dodržiavať. Hovorme im „mobilná etiketa“.

Určite aj Vy patríte medzi tých, ktorí si mobil nosia so sebou takmer všade a dokonca si ho na noc ani nevypínajú. Potom asi nie je výnimočné, že Vám občas zazvoní aj v nevhodnú chvíľu. Zdvihnúť, nezdvihnúť, alebo poslať SMS? Iste Vám nie je príjemné, ak Vás niekto zobudí v nedeľu o pol ôsmej ráno a po telefóne s Vami začne riešiť pracovné veci. Alebo sedíte na obede a napriek tomu, že si ho dávate v obvyklom čase poludnia, Vás neustále atakuje niekoho zvonenie? Áno, mobil sa dá vypnúť, alebo stíšiť zvonenie a nezdvihnúť. Ale vyrušený ste boli tak, či tak.

Aj preto je mimoriadne dôležité mať pri každom Vami iniciovanom hovore istú dávku empatie a slušnosti a pri vopred nedohodnutom volaní sa radšej prihovorme vetou: „Dobrý deň pán Novák, pri telefóne Trubač z firmy XY, nevyrušujem? Smiem s Vami hovoriť/Máte na mňa chvíľku?“ Táto, pre mnohých prebytočná, formulka je prejavom taktnosti. Ak volaný náš hovor prijme, stručne by sme mali vysvetliť v akej veci voláme, aby hneď vedel o čo ide. Ak podľa reakcie volaného vycítime, že mu voláme nevhod, je lepšie sa ospravedlniť s tým, že sa ozveme neskôr. Vyrušený respondent Vás nebude považovať za otravného a s najväčšou pravdepodobnosťou sa Vám neskôr ozve späť prvý.

Veľmi dôležité je rozlišovať aj kde telefonovať. V práci (v spoločnosti kolegov) a na obchodných stretnutiach je lepšie sa osobným a rodinným telefonátom vyhnúť. Ich obsah môžeme pokojne napísať v SMS. Vyhneme sa tým trápnym situáciám, kedy druhí „musia“ počúvať intímnu debatu s manželkou/partnerkou, alebo či ste už nakúpili smotanu a vajcia do koláča…

Existuje veľká skupina ľudí, ktorí si radi vybavujú osobné i služobné hovory počas posedenia na toalete (keby len posedenia – všakže páni). Váš partner v hovore Vás síce nevidí, no nezabránite jeho tušeniu, že ozvena, dutý zvuk a splachovanie WC, asi nepochádzajú z Vašej kancelárie. Navyše telefonovať zo záchoda nie je najlepším spôsobom úcty k druhému človeku, nech je to rodina, či biznis partner. A ešte sú tu aj ľudia, ktorí sa v čase Vášho hovoru tiež nachádzajú v chúlostivej polohe na toalete…

Za slušnosť nemôžeme považovať ani telefonovanie v kostole, divadle, slávnostnej večeri, či na recepcii. Tu je lepšie mobil stíšiť a vypnúť aj vibrovanie, ktoré najmä v dámskej kabelke dokáže urobiť ozajstný hurhaj. Na takýchto miestach sa snažíme vyvarovať aj posielaniu textových správ. Aj keď máte mobil schovaný pod stolom, Vašu sklonenú hlavu a sústredený pohľad do mobilu si všimne každý. To isté platí aj pre surfovanie na internete.

Skúškou našej úrovne zdvorilosti je aj čas, v ktorom druhým voláme. Dnes nie je slušné volať pred 8.00 hod ráno a po 20.00 večer. Môžeme tak urobiť v prípade rodiny, blízkych známych a kamarátov. Ale aj oni majú právo na pokojné vstávanie, alebo uspávanie detí. Nie je vhodné volať ani na poludnie (12.00 – 12.30 hod), kedy väčšina ľudí obeduje.

Dôležitý pre úspech Vášho telefonického hovoru, teda, do akej miery uspejete na druhom konci linky, je aj termín v akom voláte. Ak chcete niečo dôležité vybaviť, skôr než zavoláte – uvažujte! Myslíte si, že sa Vám podarí získať nového klienta, ak mu zavoláte v piatok pred koncom pracovnej doby? Za rovnako nevhodný možno považovať aj pondelok, resp. jeho predpoludňajšiu časť. Ľudia sa v tom čase „spamätávajú“ z víkendu a väčšinou mávajú porady a rozdeľovanie úloh. Aj preto je lepšie si vážne veci „odložiť“ na obdobie, kedy volaný partner bude nielen prítomný telom, ale i duchom…

Pozor aj na vykladanie „aparátu“ na stôl. Môžete tak spraviť pri neformálnej schôdzke s kamarátom na káve v nákupnom centre, ale nikdy nie na svadbe, plese, či inej formálnej udalosti na vyššej spoločenskej úrovni alebo na obchodnom rokovaní. Mobil si radšej ponechajte v aktovke, dámy v kabelke, prípadne vo vrecku saka, či nohavíc.

Veľkou módou je používanie vtipných tónov zvonenia, zvukov, ľudského hlasu a samozrejme klasických hudobných „hitoviek“. V takomto prípade by sme mali na dôležitých stretnutiach zvonenie radšej úplne vypnúť, alebo zvoliť konzervatívnejší tón primeraný nášmu postaveniu.

Zopár zásad slušného telefonovania a SMS-kovania:

  • Pri volaní sa najskôr pozdravme a predstavme sa. Spýtajme sa, či hovorom nerušíme. Na konci SMS sa vždy podpíšeme.
  • V spoločnosti telefonujeme len výnimočne, a ak už hovoríme, tak tichšie.
  • Na obchodnej schôdzke, v divadle, kine, či na slávnostnom obede, vypíname zvonenie úplne. Pamätajte, že aj vibrovanie dokáže byť otravné!
  • Ak počas pracovnej schôdzky potrebujeme hovor zdvihnúť, slušne požiadame partnera o prepáčenie a hovor si vybavíme čo najrýchlejšie. Ideálne je od stola odísť a telefonovať v intímnejšom prostredí.
  • Nevoláme druhým v nevhodnom čase. Ráno pred 8.00 a večer po 20:00 voláme iba v súrnych prípadoch. Cez víkendy a sviatky sa snažíme vyhnúť služobným hovorom, ľudia majú právo na oddych a rodinu. Medzi 12:00 a 12:30 rešpektujme obedňajšiu pauzu.
  • V „nevhodných“ termínoch, pošleme najskôr SMS s otázkou, či môžeme zavolať. Voláme až potom, ako nám respondent odpíše (prípadne zavolá sám).

Comments are closed.